Celý týždeň pred maratónom výdatne prší. Hlavne na západnom Slovensku, ale radar SHMÚ, prezrádza, že sa ušlo vody aj v okolí Málinca. V piatok prezúvame do mokra, medúsy to istia. Ako sa ukázalo na mieste v sobotu v Málinci bola to správna voľba.
V sobotu vstávame o tretej. Pobalíme sa naložíme bicykle do auta a o štvrtej vyrážame. Premávka v sobotu o štvrtej ráno nie je skoro žiadna a pol ôsmej sme na mieste. V Málinci sme ešte neboli a po príchode e všetko zahalené v oblakoch, takže na okolité kopce ani nevidíme, ale neskôr vyšlo slnko a uvideli sme o čom to bude. Registrácia prebehla rýchlo aj preto, lebo chodíme vždy skoro, dá sa povedať, medzi prvými, niekedy aj prví. Nemáme radi zhon, v kľude sa zaregistrujeme, zaklimatizujeme, prebehneme kúsok trate. Tak to bolo aj tentokrát, prešiel som Málincom, odbočil do lesa a... otočil som sa, lebo som videl to, čo som potreboval. Blato už v prvom stúpaní prezrádzalo, že to bude veselé a prvý výjazd mal byť dlhý až 10 km.
Tak som sa vrátil na a išiel som si prezrieť dojazd do cieľa, vybehol som na priehradnú hrádzu a vrátil so cieľa.
Štart dlhej na 73 km bol o 9:30. Na štarte bol 36 maratóncov. Čakalo ich nastúpať 2100 metrov.
miestami blatistvé s tlačením bicykla skôr pre radu tlačiacich pred nami ako pre blato, miestami bolo blata menej, až na vrchol stúpania do nadmorskej výšky tesne pod 1000 m. Zjazd bol rýchly, ale náročný, dobre nás to vyhŕkalo. Predpokladal som predtým, že to prvé stúpanie zvládneme za hodinku, ale bolo to nakoniec viac. Potom bol profil trate skôr miernejší, hore dole a tak . Druhé stúpanie bolo pre väčšinu trápenie oveľa väčšie. Po poslednej občerstvovačke a po ubezpečení, že teraz už je to iba dole kopcom na priehradu, nás čakalo ešte jedno trápenie, po zjazde zasa jazda po blatistvej vrstevnici asi 3 kilometre dlhej, tam som sa vytrápil. Konečne hrádza priehrady a cieľ. Tak rozbiť sa nám podarí vždy len na maratóne. Po dojazde do cieľa už tradične umývanie bicyklov, osobná hygiena, zohrievanie a gulášik, kapustnica či cestoviny. Vyhlasovanie najlepších a tombola. Dokonca tentokrát aj v tombole sme mali štastie. Cesta domov o 21:00 hod. sme šťastne zaparkovali doma. Po ceste už plány na ďalšie maratóny. Pôjdeme do Stupavy, aj keď sa nám zdá vysoké štartovné ? Pôjdeme na Horal, aj keď si budeme musieť dať Lejzi, čo je pre nás dosť, hlavne tých 2100 m(alebo už ani nie?)? Pôjdeme do Dubnice, alebo na Zelenú stopu, ktorá je hneď v pondelok? Ale hlavné je , už sme zabudli na útrapy tohoto maratónu po pár hodinách a tešíme sa na ďalšie výzvy. Aj keď nie sme žiadny superborci robíme to čo nás baví s plným nasadením.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára